Po niekoľkých minútach sa dali fotografovať aj s lapeným zlodejom a s nekompromisnými mužmi zákona z Četníckej pátracej stanice v Prahe. Súkromné Jindřichohradecké místní dráhy sa totiž neuspokojujú iba s licenciou na lokálnu železničnú dopravu a vyčkávaním na cestujúceho. Hľadajú si ich sami aj vymýšľaním veselých podujatí. Preto robia každý rok Deň detí s parou, vypravujú Nezmar expres i jesenný vlak. Dve cesty parným vlakom robia aj pred Mikulášom a 28. a 29. decembra zasa veselé silvestrovské jazdy. Kto chce, môže si dotankúvať pivo v staručkom bufetovom vozni Bernard a potom vytriezvievať ovievaný na tvrdých drevených sedadlách v otvorenom vozni zo železničného praveku, keď mali vlaky okrem bežnej druhej a pohodlnej prvej aj najlacnejšiu proletársku tretiu triedu.
ČESKOU KANADOU. Otakar Prokeš, jeden z posledných kuričov parných lokomotív, fasuje v prázdninových mesiacoch deň čo deň dve tony kvalitného čierneho uhlia. Kým strojvodca Antonín Poláček zapíska o 9.25 v Jindřichovom Hradci na odchod do prírodného parku Česká Kanada a mestečka Nová Bystřice, pri rakúskej hranici, desiatky kilogramov zhoreli pod kotlom. Tridsaťtri kilometrov trvá vláčiku s osobnými i nákladnými vozňami dve hodiny. Rušeň má totiž maximálnu povolenú rýchlosť tridsaťpäť kilometrov za hodinu. Do súpravy sa vojde síce vyše dvesto ľudí, ale na dostatok voľných miest sa netreba spoliehať. Ak chce cestovať viac než dvadsaťčlenná skupina, musí si miesta rezervovať pre istotu deň vopred.
