Článok pokračuje pod video reklamou
Školský rok ešte ani poriadne nezačal a školskí odborári sa v dvanásty septembrový deň rozhodli pre štrajk. Právo naň zaručuje ústava. Učitelia majú pre nespokojnosť legitímny dôvod. Štát ich platí málo, oveľa menej, ako si zaslúžia. Platy učiteľov a podmienky pre prácu nezodpovedajú ani vyhláseniam doteraz všetkých politických reprezentácií o význame školstva pre budúcnosť.
V druhý septembrový štvrtok deti nešli do školy, ne- učili sa. Robili presný opak toho, čo by cez školský rok mali robiť. Rovnako ako ich učitelia. Neostalo to len medzi deťmi a učiteľmi, rodičia na štrajk doplatili tiež. Mnohí nemohli ísť do práce, museli si vybrať dovolenku alebo voľno. Je viac ako zrejmé, že štát, teda napríklad aj ministerstvo školstva, sa zo štrajku „nezblázni“ a je veľmi pravdepodobné, že učitelia dostanú nanajvýš ak neurčité sľuby, ako napokon už niekoľkokrát. Odborárski bossovia sa blysli v televíznych správach, na vlne sa zviezli aj niekoľkí politici. Štrajk bol výstražný. Odborári nepovedali, čoho sa treba báť. Možno zhoršenia situácie v školstve, ktorej štrajkom síce nepomohli, ale založili si do budúcnosti právo štrajkovať proti zlej situácii.
