O niektorých nariadeniach Európskej komisie sa rozprávali žarty, ktoré vykresľovali byrokraciu v najsmiešnejšom z možných svetiel. Zákazy, príkazy a obmedzenia neboli sympatické ani prívržencom únie, euroskeptici na ne reagovali až hystericky. Odoslanie klasických žiaroviek do múzea však veľa rozruchu nenarobilo.
Od prvého septembra sa v krajinách Európskej únie nesmú vyrábať a dovážať klasické žiarovky s výkonom štyridsať a menej wattov. V predchádzajúcich rokoch únia postupne vyraďovala všetky silnejšie zdroje a spotrebiteľom odporúčala prechod na kompaktné žiarivky a diódové svetlá (LED). Argumenty znejú presvedčivo. Klasické „edisonky“ sú neefektívne. Do roku 2020 sa takto ušetrí toľko energie, koľko spotrebuje jedenásť miliónov domácností ročne, a na jej výrobu je potrebný ročný výkon desiatich 500-megawattových jadrových blokov.
Problém klasických žiaroviek je v tom, že „žerú“ veľa energie. Veľkú časť elektriny transformujú na teplo, nie na výrobu svetla. Prechodom na nové žiarovky a žiarivky môže priemerná rodina ušetriť každý rok až 25 eur, a to dokonca aj po započítaní nákupu nových. Počas prevádzky jedna kompaktná žiarivka ušetrí až šesťdesiat eur. Očakáva sa, že ceny žiariviek pôjdu dole pre silnejúci dopyt. Ešte viac výhod ponúkajú svetelné diódy. Sú rovnako efektívne ako kompaktné žiarivky, ale neobsahujú olovo a majú oveľa dlhšiu životnosť.