Brita musel generálny riaditeľ akciovky X-Farm a eseročky Xcell Slovakia Breeding Services, ktorá má hlavný stan vo Vištuku pri Modre, odporučiť na farmárov v Poľsku. Ale len na tých, ktorých dobre pozná a môže sa zaručiť. „My chováme najmä jelene ,rodokmeňové‘, s ,papiermi‘, teda nie primárne na mäso, ale ako plemenné zvieratá na ďalší chov,“ vysvetľuje J. Pokorádi. Na mäso idú iba tie, čo nevyhovujú prírodnému štandardu sledovaných znakov.
Desať ton jeleniny mesačne Slovensko zatiaľ nevyprodukuje. Hoci už vznikajú farmy na chov jeleňov, danielov a muflónov. S domácim kapitálom aj s pomocou eurofondov. Pred piatimi rokmi sa prvých pätnásť pionierov trápilo s legislatívou a neznámym odvetvím. Dnes je v rôznych regiónoch Slovenska už stošesťdesiat fariem. J. Pokorádi tvrdí, že by sa uživilo aj päťsto, šesťsto, najmä s extenzívnym chovom. Pre farmy na mäso chce byť Vištuk matkou, inseminačnou stanicou. Extenzívny chov – veľké lúky a pasienky s ďatelinovo-trávovou miešankou – prevažuje vo viacerých európskych krajinách. V Nemecku sa už dalo šesťtisíc farmárov na intenzívny chov. Zvieratá spásajú jeden ohradený priestor po druhom, dostávajú tam granule a vodu. Chovatelia si rozdelili trh s poľovníkmi. Na farmách sa poráža po sezóne poľovačiek.
