Keď sa rovesníci pýtajú, prečo si už nedá pokoj a ešte stále robí, Norbert Frank odpovedá, že má svoje sny a na dôchodok by mohol, len ak by snívať prestal. Má šesťdesiatdeväť rokov, sedemročného pravnuka a odmieta dôchodcovské papuče. Ak slúži hlava a zdravie, od podnikania sa neodchádza ani v deväťdesiatke. Ráno pod sprchou konštatuje, že treba chladnou vodou triediť nápady, ktoré vidí, sústrediť sa na najdôležitejší, a dotiahnuť ho do konca.
Práve rieši stánok pre vianočné trhy v Spišskej Novej Vsi a Poprade. Na jednej strane vizitky má kontakt na motorest – Salaš u Franka v Starej Ľubovni, ktorý v roku 1996 kúpil, na druhej strane penzión v Kežmarských Žľaboch, najmenšej vysokotatranskej osade, ktorý jemu i súrodencom vrátil štát v reštitúcii. Salaš postavilo v roku 1970 podnikavé jednotné roľnícke družstvo v Jarabinej. Neskôr však dobrý podnik menil majiteľov a išiel dolu vodou, začas bol aj zatvorený. Skúsený hotelier a gurmán Norbert Frank ho kúpil od daňového úradu. Chcel totiž konečne robiť na svojom a tvrdí, že ak má firma prosperovať, treba ju viesť s láskou. Tej učí aj deti, ktoré zamestnal, aj pol stovky personálu, ktorý vie, že robiť sa vyplatí. Čašníčky majú mzdu podľa tržby a objednávka závisí aj od starostlivosti o hosťa. V podniku, ktorý si zakladá aj na dobrých oškvarkoch k haluškám, dokázali však v pohode obslúžiť aj moslimov. Veď podávajú aj baraninu a hovädzie steaky.
