Absolvent Vysokej školy múzických umení registroval, že najmä po rokoch 2008 a 2009 začali problémy, zdalo sa, že svet sa rúti do niečoho neočakávaného. Ukázalo sa, že svet sa nerúti, všetko sa deje tak, ako to bolo nastavené, stalo sa, čo sa malo stať. „Očakávané prišlo nečakane. Žijeme v čase, v ktorom sa už niekoľko desaťročí niečo deje, mení. Už to nie je ako v čase studenej vojny, keď všetko iba plynulo, malo vlastný poriadok a iba okrajovo sa odohrával zápas, či sa veci majú zlepšiť alebo nie. Zmeny ma zaujímajú, ale nie v politickom zmysle, skôr premýšľam o tom, ako sa meníme, ako sa mení myslenie. Teda o tom sú moje projekty,“ objasňuje Martin Kollár.
OBRÁZKY SÚ OBSERVÁCIA. Jedna z úrovní fotografovania je to, že sa výsledky nestratia a M. Kollár dostáva odozvu v tom zmysle, že jeho skúsenosť a pohľad sú prenosné, oslovujú aj iných ľudí. V ideálom prípade fotografie prežijú a napríklad o desať rokov budú mať inú funkciu, stanú sa dokumentom. „Postupujem tak, že všetky obrázky sú observácia, väčšina situácií v nich nie je kontrolovaná, v jednom momente je to akoby záznam,“ vysvetľuje fotograf.
