Mnohí sa najlepšie sústredia v pohodlí kresla. Cudziu reč prijímajú najprv s prižmúrenými očami, aby si na ňu zvykli, zapísali hlboko do pamäti a po čase neboli zaskočení v bežnom improvizovanom rozhovore postojačky. Pred remeselníkmi prichádzali ženy v rokoch. Najčastejšie zdravotné sestry, vychovávateľky či učiteľky z vidieka, ktoré už mali odrastené deti a rozhodli sa, že lepšie než doma sa uživia ako spoločníčky či opatrovateľky seniorov v Rakúsku alebo Nemecku.
Majiteľka bratislavskej spoločnosti Hemisféry Lucie Meisnerová tvrdí, že nechce ľudí trápiť gramatikou, nesľubuje diplom z jazykovej školy ani vyčerpávajúce top vedomosti, ale chce im poskytnúť praktického sprievodcu každodenným životom v cudzom jazykovom prostredí. Zdokonaľovanie v jazyku prinesie prax. Spomína si na svoje detské časy, aké výhody pred deťmi zo vzdialenejších okresov mali bratislavské deti, lebo im doma išla nemčina z viedenskej televízie. „Preto psychowalkmanmi učíme počúvať, rozumieť a hovoriť,“ vysvetľuje svoj biznis.
SLOVÁ CEZ SLUCH. Budúce opatrovateľky teraz striedajú ľudia, ktorí chcú za prácou na Britské ostrovy alebo sa chystajú na pracovný pohovor do firmy so zahraničnými majiteľmi. Z volkmenu počujú aj otázky, prečo chcú práve takúto prácu aj možné typy odpovedí, otázky o doterajšej praxi, záujmoch, hodnotenie samého seba, svojich predností i o tom, v čom by sa človek rád zlepšil.