Čerstvý päťdesiatnik Sofronis Potamitis so skúsenosťami z matkinej reštaurácie na Guvernérskej pláži medzi Larnakou a Limassolom a názormi zo štúdia ekonomiky na Kalifornskej univerzite v Berkeley, pláva proti prúdu. Nevyčíta však cyperskej vláde turistické rezorty na južnom pobreží pre našinca v trochu panelákovom štýle. Sú totiž produktom doby. Museli ich od druhej polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia stavať rýchle, aby eliminovali dôsledky tureckej invázie. Ostrov bol rozdelený na väčšiu cyperskú časť na juhu a menšiu tureckú na severe. Veľa pláží a hotelov na severe je od juhu odrezaných nárazníkovým pásmom pod dozorom vojsk OSN. Varosha, kedysi veselá hotelovo-plážová štvrť mesta Famagusta s bujarým nočným životom, je za tureckými drôtmi a zmenila sa na chradnúce mesto duchov. Cyperčania sú síce pokrvnými bratmi Grékov, ale nechceli dopustiť, aby tradičné davy seniorov zo sychravých britských miest presmerovali záujem na Grécko. Však Briti a ich tvrdé libry dlhé roky preťahovali cyperskú turistickú sezónu od skorej príjemnej jari do neskorej jesene. Pod príjemným slniečkom sa totiž krásne spomína na romantické staré zlaté časy, keď Cyprus patril britskej korune.
