Veľa ľudí žije v presvedčení, že ak niečo neurobia hneď teraz a ak neurobia všetko, zrúti sa svet. Nik iný to nedokáže tak ako oni, hoci vedia, že podobných hrdinov sú cintoríny plné. Ak žijú podľa takýchto presvedčení dlhodobo, zákonite dochádza k vyčerpaniu a nasleduje buď ešte väčší tlak na seba, alebo odfláknutie práce, rezignácia či odchod na maródku. Všetky tieto spôsoby zvládania záťažových situácií sú sprevádzané negatívnymi pocitmi – výčitkami, sklamaním, hnevom, obavami... A presvedčením, že zlyhali.
Zbláznenie sa asi nie je správny výraz, možno sa to podobá viac prepracovanosti, človek cíti, že sa niečo blíži, telo vysiela varovné signály. Psychoterapeutička Naďa Feketeová si spomína na prirovnania z literatúry, keď sa opisuje vyprázdnená nádrž v aute. Kým je benzínu dosť, všetko funguje, keď ho však ubudne pod istú hranicu, rozsvieti sa kontrolka. Napriek tomu niektorí šoféri jazdia na doraz a vystavujú seba aj auto záťažovej situácii. Napokon, aj tak raz musia zastať, aby natankovali. „Tak je to aj s človekom. Ľudský organizmus je múdry, snaží sa žiť v rovnováhe a stará sa o ňu, aj keď si to často neuvedomujeme,“ hovorí psychoterapeutka.
Napríklad niekedy spontánne zmeníme polohu tela, keď nás niečo tlačí, alebo ak máme preloženú pravú nohu cez ľavú, tak po čase ich vymeníme. Samozrejme, najzdravšie je, keď sedíme s obidvoma nohami na zemi. Človek je systém, ktorý – veľmi zjednodušene povedané – funguje na princípe príjmu a výdaja energie. Môžeme veľa hodín pracovať, byť v činnosti, ale potrebujeme aj spánok, potrebujeme „nič nerobiť“ .