Vykysnuté cesto s orechmi sa omotá na dutý valec nazývaný trdlo a sústavne sa krúti nad sálavým teplom z pahreby či žiariča. Meno autora receptu nepoznáme, vie sa len, že pochádzal zo Sedmohradska (v dnešnom Rumunsku) a do služby ho prijal koncom 18. storočia penzionovaný maďarský generál, filozof a spisovateľ gróf József Gvardányi. Ten sa usadil na staré kolená v Skalici a jeho sedmohradský kuchár mal v repertoári aj chrumkavú sladkosť, ktorá sa podľa trdla nazývala trdelníkom.
Európska komisia skalickému trdelníku priznala ako prvému slovenskému výrobku ochranné zemepisné označenie. Pod názvom skalický sa smie vyrábať len na teritóriu ohraničenom riekami Morava, Teplica a Myjava. Ak sa hrdý Skaličan dostane napríklad do Českého Krumlova, zamrie pri počte kioskov, ktoré tiež ponúkajú trdelníky. Vývesky uvádzajú, že tunajší trdelník vďačí za pôvod Valachom, ktorí sa v 14. až 17. storočí prisťahovali z Rumunska. Keď Skaličan názov reklamuje, vysvetlia mu, že ten ich síce nie je skalický, ale zato tiež trdelník. Wikipédia uvádza, že čosi podobné ako trdelník sa v Nemecku volá Baumkuchen, v Poľsku sekacz, v Litve šakotis. Maďari majú kűtrőskalács a Turci makaru. Švédská sladkosť spettekaka má tiež priznané ochranné zemepisné označenie.
