Článok pokračuje pod video reklamou
Môj príbeh súvisí s profesiou, ktorú som chcela robiť už od svojich 14 rokov, ktorú som tiež vyštudovala a ktorej som sa aj roky venovala. Môj sen stať sa novinárkou som si vysnívala aj pod vplyvom silného vzoru môjho otecka, ktorý bol známy novinár a fotoreportér, a priblížila som si ju štúdiom žurnalistiky. Realizovala som sa vo viacerých médiách, ale vždy tlačových, prostredie televízie či rozhlasu ma nepriťahovalo.
Pracovala som v denníkoch Smer, Smena, Večerník i SME i v niekoľkých časopisoch. Vyskúšala som si ako prácu redaktorky, tak vedúcej vydania, editorky, ale aj šéfredaktorky (časopis Dorka). Až som sa po zrušení vcelku úspešného týždenníka Maxi ocitla v situácii, ktorú dnes na Slovensku, žiaľ, zažívajú mnohí ľudia v zrelšom veku. Pre mňa ako skúsenú novinárku nebolo zrazu v médiách miesto.
Na poslané životopisy, aj v súvislosti s inzerátmi ako šitými na mieru, nikto nereagoval, navyše sa ekonomická situácia vo vydavateľstvách zhoršovala a ľudí skôr prepúšťali ako prijímali. Tak som sa rozhodla vytvoriť si vlastný časopis.
