Small talk búra bariéry, keď sa človek dostane do spoločnosti ľudí, ktorých vôbec nepozná a chce alebo musí s nimi stráviť nejaký čas. Ak viete, ako takýto rozhovor viesť, môžete získať nových priateľov, pracovných a výnimočne aj životných partnerov.
„Ovládať túto zručnosť je uvoľňujúce, otvárajúce konverzáciu a zároveň k ničomu nezaväzujúce. Nie je to nič mimoriadne ťažké. Na krátky rozhovor sme vybavení všetci a netreba naň nijaké špeciálne schopnosti, pretože zväčša vieme komunikovať,“ vysvetľuje Martin Miler, klinický psychológ.
Práve určitá ľahkosť ponecháva široký priestor na voľbu tém. Platí však aj opačné pravidlo. Zákaz potenciálne kontroverzných, problematických, smutných, osobných tém a spravidla aj politických i náboženských diskusií. M. Miler upozorňuje aj na nevhodnosť zosmiešňujúcich a dvojzmyselných narážok. Ďalším nepísaným pravidlom je, že pri rozhovore neohovárame, partnera nepoúčame ani neopravujeme, a to ani v prípade, ak máme stopercentnú pravdu. „Je to v zásade zopár milých viet, ktoré človek prehodí alebo, naopak, pekne zareaguje na niekoho iného,“ vysvetľuje psychológ. Hoci pri small talku hovoríme málo, odborníci tvrdia, že pri ňom zamestnávame ústa na päť percent a mozog na „zvyšných“ deväťdesiatpäť percent.
