Prítomnosť peňazí v umení dokáže aj prekvapiť. Najmä ak nimi nie je iba vyjadrená cena, ale samy sa stanú artefaktom. Slovenský výtvarník Juraj Králik „maľuje“ neplatnými haliermi, skúsil to aj pencami. Mince, každá odsúdená na smrť, rozprávajú nové príbehy. Akoby si kúpili nový život.
Spoločne s Jurajom Králikom sa pozeráme na obraz prezidenta Baracka Obamu, ktorý čiastočne zakrývajú menšie plátna. Hneď vedľa je rovnako veľký obraz dnes už nežijúceho vodcu Al-Káidy Usámu bin Ládina. Nejde o maľbu v pravom zmysle slova – obidva obrazy sú vytvorené z mincí. „Nepozerajte sa na nominálnu hodnotu peňazí použitých na týchto obrazoch, tá nie je až taká vysoká, ich reálnu cenu tvoria nápad, myšlienka a realizácia,“ hovorí J. Králik. Pracuje rovnako dobre s farbami, ako aj s fotoaparátom. Posledných päť rokov sa však takmer výlučne vo svojej tvorbe sústreďuje na obrazy, ktoré vytvára z dnes už neplatných slovenských mincí.
Ako sa zrodila idea? Pred niekoľkými rokmi sledoval spor svetoznámeho maliara Damiena Hirsta a grafika Roberta Dixona vo Veľkej Británii. Spor bol v tom, že D. Hirst ukradol motív Dixonovej čiernobielej grafiky a namaľoval ho vo farbách – v množstve farebných bodov. R. Dixon sa, pochopiteľne, dožadoval svojich autorských práv, zároveň si robil nárok aj na podiel z Hirstovho zisku. Kým sa totiž jeho pôvodná grafika predávala za pár sto libier, za Hirstove obrazy platili zberatelia a galérie milióny. „Inšpirovala ma možnosť vytvoriť obraz použitím nejakých bodov. Tak som zašiel v Londýne do banky a kúpil som dvakrát po 1 196 jednopencových mincí. Presne toľko bolo bodov na každom z ich obrazov. Z mincí som vytvoril dva takmer identické obrazy, rozdiel bol len v tom, že jeden bol čiernobiely a druhý farebný. Názov znel: A teraz povedz, ktorý z nich je drahší?“ s úsmevom uvádza prameň inšpirácie J. Králik.
