Petr Andrešič sa narodil v povojnovom Československu do rodiny prísneho učiteľa češtiny, neskôr riaditeľa základnej školy. Svoje detstvo v moravskom Vracove považuje za jedno z najkrajších životných období. Ako spomienku naň si pred niekoľkými rokmi kúpil na úver rodný dom svojho deda, ktorý má už viac ako stodvadsať rokov. „Som v ňom veľmi šťastný. Chcel som ho mať takmer v takej podobe, aký som si ho pamätal v časoch, keď som u babičky v kuchyni čakal pri peci na makové ,beleše‘, čo sú hrubšie palacinky plnené slivkovým lekvárom a mletým makom,“ pripomína si s úsmevom.
Ďalšie krásne spomienky sa mu spájajú s Bratislavou, kam ho vyslal Geologický průzkum Brno ako vedúceho vrtnej sústavy. „Pamätám sa, že v roku 1972 bola Dúbravka dedinka s nádhernými záhradami, ktoré sa stali základom budúcej bytovej výstavby.“ Do Slovenska sa na prvý pohľad zaľúbil a brniansku firmu neskôr vymenil za bratislavskú.
SVADBA, TRAGÉDIA A PRÁVO. Vŕtanie sa v zemi časom vymenil za kolesá a najbližšie roky prežil ako vodič autobusu a inštruktor autoškoly. „Práve vďaka tejto práci som spoznal svoju manželku Aničku, s ktorou sme sa v roku 1980 vzali a v tom istom roku sa nám narodili krásne dvojčatá – Anička a Petrík,“ prezrádza prekvapivo smutne. Idylka šťastnej rodiny sa totiž skončila prirýchlo. Po troch mesiacoch dostal Petr prvú ranu od života, keď mu malý synček náhle zomrel.
