A je to tu zase. Vo finančnom žargóne sa to nazýva výsledková sezóna a kvartál čo kvartál to patrí ku koloritu akciových trhov.
Na jednej strane stoja firmy, na druhej strane armáda analytikov a ekonómov, ktorí sa snažia odhadnúť, ako hospodárenie tej-ktorej firmy naozaj dopadlo. Uprostred stojí skupina investorov a špekulantov snažiacich sa odhadnúť, ako cena akcií danej firmy zareaguje v okamihu, keď firma svoje výsledky naozaj zverejní. Je evidentné, že všetky tromfy v ruke drží prvá skupina – nikto iný než firma sama nevie, ako sa jej na- ozaj darí. Analytici ticho dúfajú, že ich odhady nebudú priďaleko od reality a neurobia si hanbu. A špekulanti veria, že konečne zarobia. Že ich odhad je natoľko prefíkaný, že ostatných investorov predbehnú a s výhodnou cenou zarobia. Po dlhom čase aspoň niečo.
Ak v tomto okamihu neveriacky krútite hlavou, ani sa vám veľmi nečudujem. Celý tento proces má totiž niekoľko vrodených chýb, ktoré z neho robia skôr atrakciu ako skutočnú udalosť. Problém spočíva v logike uvažovania špekulanta, ktorý sa snaží pri monitore v pikosekundách prekabátiť ostatných špekulantov, ktorí chcú urobiť presne to isté. O výhodách tu nemožno hovoriť. V záujme zachovania vášho kapitálu vám preto z celého srdca odporúčam do vyššie popísaného cirkusu nechodiť a radšej sa venovať niečomu produktívnejšiemu.
