Manažérka Viera našla v schránke faktúru z Centrálneho depozitára cenných papierov. Znervóznila ju, lebo koho by nerozhodil poplatok za niečo, o čom nič nevie. „Poslali mi aj nejaké papiere, ktorým vôbec nerozumiem,“ povedala šarmantne Viera. Tak sa Profit pustil do pátrania.
„Nejaké papiere“ bol výpis z účtu cenných papierov, ktoré Viera získala v prvej vlne kupónovej privatizácie. Dávno na ne zabudla. Vo výpise jej potvrdili vlastníctvo niekoľkých akcií spoločnosti Protetika a jednej akcie VÚB banky. Aj keby mala Viera dokonalý prehľad, rentierka by sa z nej nestala. Má teraz jedinú túžbu. Zbaviť sa nechceného „majetku“.
Bez veľkej námahy sa dalo zistiť, že akcie firmy Protetika zmenili formu zo zaknihovaných na listinné, čo pre pani Vieru znamená iba toľko, že musí čakať na výzvu a prevziať si zmenené cenné papiere. Zvyčajne spoločnosti vyhlasujú dve lehoty na prevzatie zmenených cenných papierov a ak ich akcionári nevyužijú, vyhlásia ich akcie za neplatné. Akcia VÚB banky, ktorú Viera vlastní, nie je bezcenná. Na burze sa teraz predáva zhruba za 60 eur. Z biedy taká suma nikoho nevytrhne, ale vyhodiť ju nie je dobrý nápad. Opäť sú dve možnosti. Viera si môže akciu nechať a čakať na dividendy, čo v prípade akcie banky je reálne. VÚB banka doteraz prakticky každý rok dividendy vyplácala. Akciu môže predať, v peňaženke bude mať na dva slušné nákupy a navyše sa zbaví starostí s platením poplatku za vedenie účtu v Centrálnom depozitári cenných papierov. Obchod môže pani Viera uskutočniť len prostredníctvom licencovaného obchodníka s cennými papiermi, ktorých je na Slovensku habadej.
