Podomácky, familiárne, v rodinných firmách s individuálnymi službami. V globálnej sieti to tak nejde. Kvôli atmosfére zostal doma aj Ulrich Walder. Vyučil sa za kuchára a čašníka, potom na strednej škole študoval marketing. Po maturite sa rozbehol do sveta, na sezónu do Nemecka, Švajčiarska, Francúzska a aj do Ameriky. Zomrel mu však náhle otec, zakrátko aj sestra, nuž sa vrátil, aby bol doma oporou rodiny. Myslel, že zostane rok či dva, ale už v Sporthoteli vo východo- tirolskej dedinke Sillian končí druhé desaťročie. A po kariérnom rebríčku stúpal od mládenca pre všetko až na post riaditeľa štvorhviezdičkového hotela. S mnohými zamestnancami si tyká. Sú rovesníci a začínali spolu. Málokto odchádza, hoci možnosť by bola. Fluktuácia prakticky nejestvuje, nový pracovník prichádza zvyčajne len vtedy, keď niekto odchádza do penzie. Každý si však tiež uvedomuje, že nejde o nijakú pohodu a každé euro je kryté prácou.
Vraj práve kvôli atmosfére je tam už štvrtý rok čašníkom a barmanom aj absolvent piešťanskej hotelovej akadémie Martin Beluský. Má tridsaťsedem rokov a od maturity sa túla Nemeckom, Švajčiarskom, Rakúskom a všade zostával na rok, aby čo najviac videl a zažil. Až natrafil na Sillian.
