Dočítať sa o nej možno iba v novších sprievodcoch a turistom je prístupná iba od roku 2007. Superlatívy, ktoré opisujú jedinečný systém krasových jaskýň, sú pravdivé. Až sa mi tajil dych. Donedávna iba potomkovia Mayov obdivovali pôvodne rituálne miesto, ktoré je aj dnes rezervoárom pitnej vody a zdrojom obživy.
Viezol nás tam autobus a do cieľa sme pokračovali pätnásť minút po hrboľatej a prašnej ceste mikrobusom. Po krátkej inštruktáži sme vyfasovali helmu s čelovkou, topánky do vody, neoprén a kľúč od skrinky na osobné veci. Pred vstupom do komplexu jaskýň sa treba dôkladne osprchovať aj odlíčiť, pretože pre domácich je to zdroj kvalitnej pitnej vody. Keď po niekoľkých minútach aj jedna zo spolupútníčok pochopila, že odlíčiť sa možno aj pod prúdom vody, vydali sme sa na cestu. Osemčlenné skupinky vždy sprevádza sprievodca a fotograf. Domáci profesionál si zarobí a turisti majú istotu, lebo fotograf vie presne, kde zábery „vypália“ najlepšie. Ide však aj o bezpečnosť. Ak by sa niekto v zápale fotografovania odpojil od skupinky, v spleti jaskýň by sa mohol nenávratne stratiť. Vstupu do podzemného komplexu predchádza stretnutie so šamanom. Nasleduje očistný rituál okorenený vôňou byliniek.
