Kraje hlásia, že na zimnú údržbu ciest minuli viac, ako si naplánovali. Vraj im málo zostane na zvyšok roka. Bez pokusu replikovať staré vtipy o tom, že najväčším prekvapením v zime je pre cestárov sneh, zastáva rozum nad tým, že cesty vyzerajú ako ťažko prejazdné tankodromy len preto, že niekto si niečo naplánoval inak, ako mal. Meteorológovia v auguste ani len netušia, koľko snehu spadne v decembri, úradníci však vedia, koľko peňazí budú potrebovať na jeho odpratanie. Prirodzene, iba predstierajú, že to vedia, ale zanovito vydávajú svoj plán za nemennú pravdu. Keď to nevyjde, tak sa na sneh vyhovoria. Keď v dobrej reštaurácii zistia, že málo navarili, nedovolia si minimalizovať porcie. Čašníci nekladú na stôl poloprázdne taniere s vysvetlením, že viac nemajú a neinkasujú ceny, ako by sa nič nestalo. Kým v reštaurácii platí hosť za to, čo dostal, v živote platí občan vopred a bez záruky, že mu vôbec niečo dajú. Ak niekto nezaplatí dane, lebo nie je spokojný s tým, ako úrady spravujú veci verejné, tak mu hrozí dokonca väzenie. Ak štát, kraj alebo mesto neposkytuje služby, ako sa v civilizovanom svete poskytovať majú, nestane sa nič. Predstava, že sa za mrežami ocitne jeden štát, osem krajov a niekoľko stoviek miest a obcí je absurdná, ale najmä desivá. Veď kde by sme potom bývali?!
