Čo majú spoločné vízie a stratégie rôznych firiem? Potrebu inovovať. Potvrdzujú to výsledky výskumov globálnych poradenských firiem. Organizácie hľadajú modely, ktoré im pomôžu inovatívnosť dostať do kódu svojej DNA. Kód však tvorí niekoľko esencií a každá firma si ich mieša v rôznych pomeroch. Trh tak ponúka široké menu viac či menej úspešných „inovatívnych firiem“.
Kde sa procedúra miešania prísad inovatívnosti začína? Základnou esenciou je vytvorenie prostredia – firemnej kultúry, v ktorej by inovácie prirodzene vznikali. Túto skutočnosť si mnohé firmy síce uvedomujú, ale nedôsledne manažujú. Živelnosť, bezbrehé experimentovanie, kanibalizácia trhu sú prejavy firemných kultúr, kde inovácia nemôže dlhodobo tvoriť pridanú hodnotu. Príkladov firiem, ktoré to ovládajú, je už dosť. Hádam najznámejším je v tomto smere dnes Google, kde majú zamestnanci „vyárendovaných“ 20 percent času na to, aby prichádzali s novými myšlienkami. Technologické giganty už dávnejšie prišli na to, že ak si chcú podržať najgeniálnejšie mozgy, musia im na revanš ponúknuť niečo zaujímavé. Ich vrcholné talenty pracujú napríklad štyri dni na naplánovaných projektoch a piaty deň môžu robiť na niečom, čo je ich srdcu najbližšie. Štúdie kompetencií zamestnancov v inovatívnych firmách ukazujú, že jednou z takzvaných rozdielových kompetencií je ambicióznosť zamestnancov. Organizácie, ktoré v inovatívnosti excelujú, majú vyšší počet sebamotivujúcich ľudí, ktorých osobné ciele a ambície sa vo veľkej miere zhodujú s firemnými cieľmi. Odskúšanou technikou pri vytváraní inovatívneho prostredia je vhodný spôsob vedenia a riadenia. Podstatné je správať sa ku každému zamestnancovi, ako keby bol spoluvlastníkom biznisu. Vedomie zodpovednosti tým rastie a ľudia zo seba vydávajú maximum.
RÝCHLO... Na prechod kanadskými horami sa vybrali dvaja zdatní turisti. Celý výstup išiel podľa plánu, až kým spoza stromu nevystúpil ozrutný, podľa všetkého aj veľmi hladný grizly. Jeden z turistov si pokojne zložil plecniak, vybral z neho bežecké topánky a začal si ich obúvať. Kolega sa pýta: „Na čo ti teraz budú dobré?“ Odpoveď znela: „Všetko nasvedčuje tomu, že iba rýchly beh mi teraz zachráni život.“ Prekvapený kolega vyrukoval s protiargumentom: „Ale veď je všeobecne známe, že medvede dokážu utekať rýchlosťou až 50 kilometrov za hodinu, takže tvoj pokus je vopred odsúdený na neúspech.“„Informácie máš presné,“ zareagoval na to pokojne ten prvý, „ale na to, aby som sa zachránil, mi stačí predbehnúť teba.“
