Monako síce nie je členom Európskej únie ani Európskej menovej únie, má však menovú úniu s Francúzskom, nuž od 1. januára 2002 razí v malom množstve vlastné euromince. Nik nimi neplatí za cigarety v kiosku, sú skôr raritou medzi zberateľmi mincí. Po osemdesiattisíc euromincí ročne razí aj Vatikán a zlomok z nich sa dostáva medzi zberateľov. Nečudo, že je po nich dopyt.
„Musíme mať kontakty aj na medzinárodnom trhu zberateľov a k tomu veľa trpezlivosti a občas aj kus šťastia,“ vysvetľuje Juraj Gaňa, výkonný riaditeľ bratislavskej spoločnosti TheConcierge. Zberatelia za vatikánsku dvojeurovku dajú aj päťdesiat eur. Ale určite nik sa mince nebude zbavovať len preto, aby si zlepšil rozpočet. Možno si však zbierku prebudováva, zužuje či likviduje. J. Gaňa aj jeho firemný partner Ondrej Vilinovič síce začínali vo financiách, ale trh s euromincami nie je ich biznisom.
ŽIADOSTI. Inému klientovi zháňali po svete mimoriadne vzácnu poštovú známku. Samozrejme, s certifikátom pravosti. Úspešne sprostredkovali však aj nákup exkluzívneho športového auta z vypredanej limitovanej edície. Dokonca našli a doviezli aj historický parný automobil z prelomu 19. a 20. storočia. Do dvoch hodín obstarali štyrom osobám prelet vrtuľníkom ponad Tatry. Pre iného klienta zase zariadili vysadenie veľkého ihličnana na ťažko dostupnom mieste, hoci dovoz na miesto musel urobiť vrtuľník.
