Neviem isto, či tú skepsu, ktorú cítiť v spoločnosti, vytlačí jar. Dlhá zima je síce dobrá výhovorka, ale niektoré veci neodtečú s roztopením snehu.
Utešujúce je, že v tom žiadna firma nie je sama. Nervozita súvisiaca s bojom o prežitie a z neistoty, či bude o pár mesiacov na výplaty, cítiť v regiónoch aj v hlavnom meste u väčšiny malých živnostníkov aj vo veľkých firmách. Napriek tomu som rád, že sa Profitu darí stále nachádzať inšpiratívne príklady ľudí, ktorým to jednoducho „šľape“. Hoci, ako som sa nedávno dozvedel, tieto príbehy sa občas nestretnú s postojom, že sa nimi treba inšpirovať, ale že je to výnimka. Niečo, na čo sa nedá dosiahnuť, hoci sa v Profite snažíme vyberať ľudí a firmy rôznej veľkosti, pôvodu aj zamerania. O tom je tá spomínaná skepsa, že človek zrazu zostane taký zaslučkovaný v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii, že už mu nepomôže ani inšpirácia či nádej.
Jeden z veľkých majstrov bojových umení vždy, keď jeho zverenec prehrával zápasy, radil: Uvoľni sa. Bojovníkov to, samozrejme, nahnevalo. Veď povedzte nadupanému chlapovi, ktorý chce vyhrať a nedarí sa mu, aby sa uvoľnil! Uvoľnenie však neznamená prehru, znamená získať nadhľad. Dostať kontrolu do svojich rúk. Vtedy sa človek pozrie na seba, na firmu, na svoju situáciu a zistí, kde je problém. Občas zistí, že sa v skepse ocitol preto, že nebojuje svoj vlastný boj a potrebuje odísť. Aj to chce odvahu. Možno ešte väčšiu ako zostať. Ale, naopak, občas treba zaktivizovať všetky sily. Uvoľnene. J
