Šikovný inovátor preto skúma problémy okolo seba a hľadá k nim riešenia, ale super šikovný inovátor dokáže okrem riešení vytvárať aj problémy.
Paradoxne, zatiaľ čo jednu skupinu ľudí problémy sužujú, existuje paralelne iná, ktorá z nich pozitívne ťaží. Nejde o škodoradosť. Naopak, dá sa tým dobre uživiť, ak však vytvoríte niečo, čo ľudia reálne potrebujú. A na to potrebujete plán. Spoločnosti, ktoré sa rozhodli pre cestu inovatívnosti ako hlavného strategického manévru, sa potýkajú s otázkou, ako nastaviť svoju inovačnú stratégiu. Manažmenty prepočítavajú modely návratnosti investícií do postupných, prevratných či radikálnych inovácií.
NEVZDÁVAŤ SA! Niekoľko príkladov zo života potvrdilo, že ani pozitívny „business case“ zďaleka nemusí zaručiť, že to tak aj nakoniec dopadne. Nedávno som sa v jednom rozhovore so slovenským investorom dočítal, že vymyslel alternatívu energetického nápoja v tabletke. Nápad sa však ani u tvorcu samotného produktu neujal. Nepoznám pohnútky k návrhu inovácie, ale odporúčam sa nevzdávať a prípadne si počkať na moment, keď práve forma energetickej tabletky vyrieši ľuďom nejaký akútny problém. Prispieť k tomu môžu okolnosti, ktoré dnes nevieme predvídať. Jedinečným príkladom je úspech bankomatu. V polovici sedemdesiatych rokov bola Citibank druhou najväčšou bankou v USA. V roku 1977 sa banka rozhodla inštalovať prvé bankomaty po celom New Yorku. Na začiatku neboli populárne. Spôsob manipulácie nebol pre používateľa vôbec intuitívny. Zároveň bankomaty „páchali“ rôzne chyby. Napríklad zle vydávali hotovosť.