Ľudia už dlhé roky intenzívne pátrajú po známkach života vo vesmíre. Do tohto bádania sa zapájajú vedci z prestížnych organizácií ako NASA či ESA, profesionálni aj amatérski astronómovia, americká, ruská či japonská (najnovšie aj čínska) armáda a ktovie, kto ďalší. Každý z vlastných dôvodov. Ten, komu sa raz podarí objaviť zemské dvojča alebo dokonca inú vesmírnu civilizáciu, sa navždy zapíše do astronomických aj historických análov. A možno mu to neprinesie len pozemskú slávu.
SLÁVNI RIVALI. Medzi tými, čo o ňu bojujú, sú i Hubble a Kepler. Pravda, americký astronóm 20. storočia Edwin Hubble sa nikdy nemohol stretnúť, nieto ešte súťažiť s nemeckým vedcom Johannesom Keplerom, ktorý žil viac ako 400 rokov pred ním. Ale ich novodobí kybernetickí menovci sa pretekajú v skúmaní vesmíru, o akom sa slávnym astrológom hádam ani nezdalo. Vesmírne teleskopy Hubble a Kepler už spoločne odhalili niekoľko stoviek takzvaných exoplanét (mimo Slnečnej sústavy). Treba poznamenať, že v tejto „robotickej existencii“ je Kepler o dosť mladší. Kým Hubble je na orbite už od roku 1990, sondu Kepler vypustili len v roku 2009. A pre poriadok sa patrí dodať, že na pátraní po vesmírnom živote sa okrem nich zúčastňujú aj európske misie a niekoľko na Zemi umiestnených observatórií.
„Mladík“ Kepler sa však nedávno dostal jasne do vedenia, keď odhalil vo vzdialenom vesmíre dve planéty, ktoré sú momentálne najsilnejšími uchádzačmi o titul „druhá Zem“. Podľa vedcov, ktorí sledujú každý jeho vesmírny krok, majú planéty priam ideálnu veľkosť a vzdialenosť od svojej hviezdy, takže by sa na nich mohla udržať voda aj atmosféra. Dokázať to však momentálne nejde. Háčik je v tom, že sú od nás vzdialené okolo 1 200 svetelných rokov.
