Popkultúrne symboly sa menia. Jedno však majú spoločné. „Základom je dobrý príbeh postavený na boji dobra so zlom, ktorý by mal byť zároveň trochu mytologický,“ vysvetľuje publicista Martin Kasarda, ktorý vyučuje na Paneurópskej vysokej škole popkultúru. „Všetky veľké rozprávania sú o hrdinoch, ktorí sa vzopreli moci, zaužívaným zákonom i pravidlám a idú si svojou cestou.“
REBELANTOM VERÍME. Spoločným menovateľom pre väčšinu ikonických produktov populárnej kultúry je postava rebelanta, ktorá nie je dokonalá a človek sa s ňou tak dokáže stotožniť. „Ani James Bond nie je dobrý. Chľastá, miluje sa s rôznymi ženami, míňa peniaze, občas niekoho zabije. Frodo z Pána prsteňov je taký dobrý, že oveľa sympatickejší sú v tom príbehu ľudskí hrdinovia. Tí mali zlé aj dobré vlastnosti a v kľúčovej chvíli sa zachovali existenciálne a správne,“ vysvetľuje M. Kasarda.
Príbehov je veľa. Čo teda odlišuje úspešný od neúspešného? Podľa odborníka svoju úlohu zohráva aj náhoda, ale predovšetkým to, či je profesionálne dotiahnutý každý detail, vrátane marketingu. Kvalitné kultúrne značky za sebou skrývajú prepracované príbehy, ktoré sa dajú interpretovať a nie sú len o akcii. Agent 007 nezastaral za šesťdesiat rokov vďaka tomu, že pracuje s dobovým kontextom. Kým kedysi bola témou studená vojna, dnes sú to počítače a kyberterorizmus.
