Rafinované robovčely (RoboBee) z Laboratória mikrorobotov v Harvarde sú zatiaľ najmenšími zariadeniami, aké človek poslal do vzduchu. Dosahujú hmotnosť len osemdesiat miligramov a ich krídla s rozpätím troch centimetrov dokážu kmitať 120-krát za sekundu. V porovnaní so svojimi živými vzormi sú zatiaľ dosť neohrabané, ale operátor ich môže cez pripojený kábel ovládať v reálnom čase. Aj tento výskum podnietili vojaci v snahe získať prostriedok na skrytý prieskum bojiska. Odštartovali ho pred desiatimi rokmi a vzápätí sa ukázalo, že vývoj nebude jednoduchý, rad odborníkov dokonca pochyboval, že lietajúci robotický hmyz možno skonštruovať. Kevinovi Ma z Harvardu sa to podarilo a experti nešetria obdivom. Robovčely zatiaľ „žijú“ pätnásť minút, potom sa kvôli únave materiálu rozpadnú. Výskumníci hľadajú odolnejšie technológie a dúfajú, že ich postupne vybavia zdrojom energie a senzormi, aby mohli lietať bez pupočnej šnúry. Samostatne operujúce robovčely nájdu viacero uplatnení – môžu pomôcť pri výskume inteligencie robotického roja, skúmať miesta rôznych katastrof a hľadať pod troskami obete alebo ponúknuť riešenie, ako opeľovať rastliny po totálnom rozvrate včelstiev.
