V klasickom trileri Alfreda Hitchcocka z roku 1955 zažiaril Cary Grant v úlohe bývalého zlodeja šperkov Johna Robieho. Vo filme sa v hoteli na Riviére začali strácať klenoty a podozrenie padlo práve naňho.
ZLOČINCI A ŠPERKY. Dnešní zlodeji pracovali tak, aby nepritiahli pozornosť návštevníkov. Šperky značky Chopard za 1,4 milióna dolárov ukradli z izby amerického zamestnanca firmy pomerne ďaleko od centra festivalu. Chopard je pre festival dôležitý partner. Firma šperky požičiava hviezdam. Krádež zatienila na chvíľu filmové dianie, rovnako ako výstrely z detskej pištole, ktoré zas narušili interview rakúskeho herca Christopha Waltza pre Canal Plus. Niet divu. Filmy inšpirujú. Tento rok niektoré obsahovali také zápletky, že duševne narušený jedinec by sa mohol rovno stať učiteľom zločinu. Tak napríklad dánsky režisér Nicolas Winding Refn mal v Cannes nový film s Ryanom Goslingom – Len Boh odpúšťa. Hlavný hrdina, Američan Julian utiekol do Thajska pred stíhaním za podvody. V Bangkoku má školu thajského boxu, ale v skutočnosti riadi obchod s drogami. Dostane sa mu však na stopu neohrozený thajský policajt, ktorý jeho kumpánovi pribije ruky k stoličke kovovými čínskymi paličkami a odreže mu ucho. Julianovi nakoniec odsekne mačetou obe ruky a jeho matku prebodne. Krvi tu tečie na litre. N. Winding Refn mal v Cannes pred dvoma rokmi film Drive, ktorý patril k tým lepším. Teraz pod tlakom žánrových zásad necháva svojim postavám odrezávať rôzne časti tela a okrem pomalej kamery nejde v tejto antiakčnej snímke o nič iné, len o krv. Zrejme usúdil, že divák si chce užiť mučenie a vraždy v pomalých záberoch. Možno bude film úspešný, ťažko povedať. Snímky, ktoré idú proti objaviteľskému a ľudskému duchu festivalu, sú však v súťaži v Cannes každý rok, vždy provokujú a každý rok tu novinári uzatvárajú stávky, že tá či oná filmová strieľačka získa hlavnú cenu. A potom je to úplne inak.
