Naokolo je samá voda, ale slaná. Nijaké riadne studne, nič neudrží spodnú vodu. Feničania totiž už pred dvadsiatimi štyrmi storočiami stínali stromy na stavbu lodí. Štvrť roka nezaprší a rezervoáre sú na jar vďačné za každú kvapku na horúce leto. Ženy nechcú kvety v črepníkoch, upolievali by sa. A za domom nik nepestuje zeleninu. Vodou treba šetriť. Navyše, na Malte sa na štvorcovom kilometri tlačí 1 267 ľudí, a aj preto sú hriadky luxusom.
Trnavčanka Adriana Oliva žije na Malte už tri desaťročia a dávno pochopila, že najvďačnejším kvetom na okne sú kaktusy. Medzi dedinami zasa olivovník. Niektoré stromy majú aj dve a pol tisícročia a štát dotuje novú výsadbu. Maltskému olivovému oleju dáva vápencová pôda unikátnu chuť, vraj najlepšiu v Stredomorí. Taliani hovoria síce to isté o vlastnom oleji, Španieli o svojom a Cyperčania sa nedajú tiež zahanbiť. Maltského oleja je zatiaľ najmenej. Tak ako vína. Prežívajú iba odrody, ktorým neprekáža páliace slnko a nedostatok vody. Biele tajuplné Girgentina a Gennarua a modré Gellewza či Mammolo. Čo chce prežiť, musí sa prispôsobiť.
