V roku 1899 si dala spoločnosť Bayer & Co. zapísať patent a ochrannú známku Aspirin. O necelých sto rokov bol najužívanejším liekom. Pomáha pri bolestiach, znižuje horúčku aj riziko infarktu. Nemecké noviny Kölner Stadt-Anzeiger v roku 1925 napísali: „Keď pocítite chorobu, dajte si harmančekový čaj a tri tablety aspirínu denne. O pár dní budete fit!“ Aspirín bol už predmetom 26-tisíc vedeckých štúdií. Často o ňom hovorili ako o najpozoruhodnejšom preparáte. Na dosah sa priblížil mýtu panacea, ktorému sa pripisuje sila zvládnuť všetky neduhy. To sa síce nepotvrdilo, ale aspirín bol základom premeny firmy Bayer na jednu z najväčších farmaceutických spoločností na svete. Máloktorý liek sa stane kultúrnou ikonou. Aspirín si „zahral“ v románoch Georgea Orwella, Thomasa Manna, Edgara Wallacea aj Grahama Greena. Aspirín užíval spisovateľ Franz Kafka proti znechuteniu zo života. Za univerzálny liek ho považoval filozof José Ortega y Gasset. Po bielej tabletke siahal často prvý československý prezident Tomáš G. Masaryk a do lekárničky si ho vzali aj astronauti Apolla 11 na Mesiac. Napriek svetskej sláve mal pôvod pomerne prostý. Zamestnanec firmy Bayer Felix Hoffmann hľadal liek pre otca reumatika. Mladý chemik oprášil zabudnuté recepty. To, že žuvanie listov a pitie odvaru z kôry bielej vŕby znižuje horúčky a tlmí bolesti, poznala už staroveká medicína. Vŕbou liečili egyptských faraónov, spomína sa aj v sumerských textoch. Po smrti Hypokrata (377 pred n. l.) sa ňu pozabudlo. Až v 19. storočí sa k nej vrátili viacerí chemici, hoci v ľudovom liečiteľstve sa stále používala. F. Hoffman ako prvý na svete syntetizoval kyselinu acetylsalicylovú v čistej a stabilnej forme. Názov lieku vznikol z písmen A (acetyl chlorid), SPIR (salicylic acid z vŕby – Spirea ulmaria) a „liekovej“ koncovky IN. Spočiatku ho dodávali ako prášok, od roku 1915 je v tabletách. Po prvej svetovej vojne už patent nebol chránený v USA a Veľkej Británii. V našich končinách je známy ako acylpyrín. Ludia ročne zhltnú zhruba 17 miliárd tabliet aspirínu.