Nestačí mať všetky propagačné materiály z recyklovaného papiera, flotilu elektromobilov a dávať množstvo peňazí na charitu. Nie, ak pritom nepodnikáte transparentne s ohľadom na okolitý svet a ak ani vlastní zamestnanci neberú vašu firemnú stratégiu vážne. Je to ako v tom okrídlenom vtipe – nemôžete byť „tak trochu tehotná“. Nedá sa byť v jednej oblasti zodpovedný a v inej nie. To je však práve to, z čoho dnes korporátny svet obviňujú. Ako to so spoločenskou zodpovednosťou firiem naozaj je a ako by to mohlo byť?
Britský expert na komunikáciu Ed Gillespie vraví, že je to ako „sex u tínedžerov“. Každý tvrdí, že to robí, a tí, čo to naozaj skúšajú, v tom ešte nie sú veľmi dobrí. Ed hovorí o CSR. Nenájde sa hádam medzinárodná korporácia či väčšia firma, ktorá nemá vo firemnej stratégii skratku CSR (angl. Corporate Social Responsibility – Spoločenská zodpovednosť firiem).
Preto E. Gillespie založil agentúru Futerra a pomáha korporáciám pretvárať sociálnu angažovanosť príbehy blízke ľuďom. Aby to neboli len vzletné, ale prázdne slová z korporátnej stratégie. Napríklad o tom, ako firma chráni lesy používaním recyklovaného papiera, no jej manažment ročne nalieta desaťtisíce kilometrov. „Nie je to o stromoch, ale o ľuďoch. Potrebujeme zachrániť sami seba,“ tvrdí Ed. Nie sú to len reči, aby „ulovil“ dobrých klientov. Patrí k tým, čo vodu kážu, vodu pijú. Už roky cestuje vlakom. Prišiel tak aj na CSR Summit do Bratislavy a pochvaľoval si, že za tých sedemnásť hodín si oddýchol a urobil kopu práce.
