Filip Karasz (31) môže svojím príbehom inšpirovať mnohých rovesníkov, najmä takých, ktorí si nevážia, čo dostanú „zadarmo“. Od troch rokov žil v detskom domove. Skončil osobitnú a učňovskú školu. Mal však väčšie ambície, než sa stať maliarom bytov, a tak sa v devätnástich rokoch rozhodol začať odznovu. Ako dospelý zasadol do lavíc so žiakmi základnej školy. DNES MÁ UŽ AJ TITUL.
Ako vám napadlo ísť v devätnástich na základnú školu? Nebáli ste sa reakcií okolia?
Po odchode z detského domova končí mnoho mladých na ulici, kde vyberajú kontajnery alebo robia problémy, aby sa dostali do basy. Ja som mal šťastie a po skončení učňovky som sa dostal do charitného domu v Spišských Vlachoch. Tam som sa rozhodol pre štúdium na základnej škole. Keďže som bol popri škole evidovaný na úrade práce, musel som robiť aj obecné práce, napríklad som zametal ulice. Ľudia sa mi smiali, ale ja som bol hrdý, že môžem chodiť do školy a zároveň si privyrobiť. Cítil som sa samostatný.
