V najzúrivejšom období minuloročných demonštrácií Gorila mali ľudia politiky plné zuby. Niektorí chceli prebrať švajčiarsky volebný systém kantónov. Iní zmeniť systém referenda, či organizáciu vlády alebo zaviesť priamu demokraciu. Nikto však nevolal po úplnom zrušení štátu. Pritom by to bolo možno najelegantnejšie a najjednoduchšie riešenie. A nemuselo by znamenať ani koniec sveta.
Idea bezvládia a maximálnej osobnej slobody nie je nič nové. Bola tu od počiatku a počas histórie sa k nej vo viac alebo menej intenzívnej forme vracali Adam Smith, Friedrich Hayek, Milton Friedman a ďalší liberálni myslitelia či ekonómovia.
Ľudí, ktorí si myslia, že spoločnosť by sa nezrútila, ak by tu nebol štát, nájdeme aj na Slovensku. Slovníky ich nazývajú anarchokapitalisti – anarchisti súkromného vlastníctva. Oni sami však zväčša uprednostňujú jemnejšie označenie – voluntaristi či libertariáni – aby si o nich ľudia hneď nemysleli, že pobehujú po ulici v otrhanom tričku a Molotovovým kokteilom v ruke.
