Bolo by to veľkolepé zavŕšenie viac ako desaťročnej driny mladého Banskobystričana, ak by sa po tohtoročnej sezóne formuly 3 prepracoval do najvyššej súťaže. A Slovensko by malo navyše ďalšieho „Sagana“ vo svetovom športe. Richard Gonda totiž zažíva skvelý rok, na ktorý čakal, odkedy po prvý raz sadol do kokpitu monopostu.
Aké je to žiť sen mnohých chlapcov?
Miestami veľmi náročné, ale užívam si to. Odmalička som mal k formule blízko. Starý otec aj môj otec sa jazdeniu venovali. Najprv som sa dostal k minikáram. Ale aj to náhodou. Kedysi totiž na Šturci pri Banskej Bystrici bývali preteky na autách do vrchu. Stačil tento jediný zážitok, keď som si vyskúšal minikáru. Následne to malo rýchly spád, kúpili mi jednu a ja som ako ani nie desaťročný začal pretekať. Mal som, našťastie, veľkú podporu rodiny a najmä otca, takže som sa minikáram mohol venovať naplno. V tom čase boli dobrou skúsenosťou pre mladých. Zúčastňovalo sa na nich množstvo mladých aj z Česka či Nemecka. Dnes majú trochu úpadok. Minikáry neboli natoľko nákladné, aby sme sa im nemohli venovať. Doma sme si sami pripravovali káru a robili všetko na kolene. Čoskoro sa mi začalo dariť a štyrikrát som sa stal majstrom Slovenska i Európy.
