Na manažérsku dráhu som sa dostal pozvoľne. Nebol som typ, čo od začiatku vedel, že chce byť manažér. Začínal som v oblasti obchodu, získaval skúsenosti. Ale pomaly som dospel k záveru, že keď chcem veci viac ovplyvňovať, musím na seba prevziať aj zodpovednosť a musím vedieť aj iných inšpirovať, aby so mnou spolupracovali. Pozvoľným spôsobom som sa dostal do manažérskych funkcií a postupoval vyššie. Nemal som jeden konkrétny vzor, skôr viac vecí a ľudí, ktorí ma ovplyvnili. Samozrejme, človek má vzory najmä v rodine. U mňa hral veľkú úlohu starý otec. Pracoval u Baťu, vypracoval sa na manažéra a veľa mi rozprával, ako to u Baťu fungovalo. Absolvoval jeho vzdelávací systém, prešiel viacero lokalít, kde Baťa vyrábal alebo predával. Pripravoval sa aj na vycestovanie do Indie, kde Baťa zakladal závody. Jeho rozprávanie ma natoľko fascinovalo a inšpirovalo, že som sa o Baťu začal zaujímať viac. Zaujali ma jeho manažérske systémy a metódy, ktoré používal. Dospel som k záveru, že to, čo robil v štyridsiatych rokoch minulého storočia, dnes nielenže stále platí, ale dokonca, mnoho firiem nie je ani tak ďaleko, ako bol on. Mne sa veľmi páči to notoricky známe heslo: Náš zákazník, náš pán. Ale aj ďalšie jeho zásady ako spoločenská zodpovednosť, zodpovednosť voči spolupracovníkom, vzdelávací systém. Moje rozhovory so starým otcom a materiály, ktoré som o Baťovi preštudoval, mi dali veľa. Ale aj rodičia. Síce neboli manažéri, ale stále mi zdôrazňovali – keď niečo robíš, rob to naplno a snaž sa byť v tom najlepší. A to je dôležité aj pre manažéra, nadšenie, schopnosť doťahovať veci do konca, snažiť sa byť najlepší vo svojom odbore. Veľa mi dalo štúdium MBA. Vychádzalo sa tam z analýzy prípadových štúdií a hľadaní alternatívnych riešení, takže iný prístup k štúdiu, ako je na našich školách.
