Odslúžiť štyritisíc zádušných omší, navštíviť pútnické miesta a finančne podporiť založenie šiestich kláštorov. Taký ortieľ vyniesol v roku 1307 zmierovací súd v Levoči nad šľachticom, magistrom Kokošom z Berzeviczy. Majiteľ takmer celého severozápadného Spiša v spore dvoch rodov o moc a majetky dal zavraždiť syna župana Arnolda. Preto z majetku v dedinke Lechnica v Pieninách musel Kokoš darovať časť pôdy kartuziánom. Tak sa začala história strohej stavby v údolí svätého Antona pri Dunajci. Nazývali ju kláštorom Lechnickým (bol v katastri Lechnice), ale aj kartuziánskym, potom kamaldulským (vystriedali sa tam dva katolícke mníšske rády). Možno podľa nápadnej červenej strešnej krytiny, ktorou mal vraj kedysi jeden kamaldulský predstavený kláštora nahradiť strešné drevené šindle, je to dnes Červený kláštor. Ale môže to tak byť aj podľa červeného kameňa na klenutom strope a ostenia okien kapitulnej siene.
