Ján Hanák sa pohybuje na vedeckej úrovni informatiky, ale dokáže o nej hovoriť aj s laikmi. Má dar vysvetliť i zapáliť. Začal ako učiteľ a ostáva ním, hoci akademický svet má ďaleko od ideálu a brali by ho určite mnohé veľké firmy vrátane Microsoftu, od ktorého má prestížne ocenenie.
Mnohí učitelia dnes odchádzajú za uznaním a peniazmi do sféry biznisu. Vy napriek nespornej profesionálnej zdatnosti stále učíte. Prečo?
Veľmi ma to baví. Pôsobenie na akademickej pôde chápem ako poslanie. Kým som sa dostal na špičku v našej informatike, trvalo mi to roky. Som vlastne samouk. Vyštudoval som obchod a marketing, ale už počas štúdia som silno inklinoval k programovaniu. Prvú programátorskú knihu som napísal ako štvrták, bola o programovacom jazyku Visual Basic.NET. Sám som sa ho naučil a písanie som vnímal ako možnosť podeliť sa o skúsenosti. Uzatvoril som ich do „príbehu“ a poslal ďalším nadšencom, ktorí sa chceli učiť programovať. Zapáčilo sa mi to, a tak som pracoval ďalej. Hovorím tomu technické vzdelávanie, odovzdávam ľuďom to, čo viem o algoritmizácii a programovaní. Keď som uvažoval, ako zviazať záľubu s profesiou, zdalo sa mi veľmi vhodné stať sa učiteľom. Dostal som sa na Katedru aplikovanej informatiky na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity. Napĺňa ma to. Síce neviem, aká bude budúcnosť, ale v každom prípade by som rád aspoň čiastočne ostal pri vyučovaní.