Letisko na Madeire je vtesnané medzi hory a Atlantický oceán. Preto piloti musia mať špeciálny výcvik. Hoci dráhu predĺžili, pilot musí lietadlo smerovať priamo do hôr a na poslednú chvíľu stroj stočiť na pristávaciu dráhu postavenú na pilieroch. Stĺporadie dráhy je ako kolonáda v kúpeľoch a pod ňou parky i zakotvené menšie jachty a člny.
Na Madeire sú aj botanické záhrady, hoci celý ostrov je jedna veľká botanická záhrada. Sú tam rastliny azda z celého sveta a kvitnú po celý rok. Možno aj preto ten prívlastok „zelená perla Atlantiku“. Z taxíka, ktorý ma bral z letiska do vily, bol ranný pohľad očarujúci. Funchal bol ešte rozsvietený a na úpätí pahorkov visel opar. Slniečko sa ráno na ostrove objavuje neskôr ako u nás. Až okolo deviatej prezradí, či bude slnečný deň.
Vraví sa, že na Madeire nie je teplo na kúpanie a opaľovanie. Nie je to pravda, vrátite sa odtiaľ opálení do čokoládova, hoci nezamdlievate od horúčavy. Je príjemných 26 či 27 stupňov a mierny vánok. Slnko je intenzívnejšie, nuž za polhodinu pri oceáne sa opálite viac ako za celý deň v európskych letoviskách. Po troch dňoch si však poviete, že si treba dať od slnečných lúčov pokoj. Zatiahnuté nebo to vyrieši. Je čas vyviezť sa lanovkou na horu Monte do takmer šesťstometrovej výšky. Počas polhodinky krásneho kochania zbadáte robotníkov tvrdo pracujúcich na banánovníkových plantážach a na budovaní nového úseku levady, zavlažovacieho kanála. Na vrchole je pútnické miesto, kostol zasvätený patrónke Madeiry Panne Márii. Je v ňom hrob cisára Karola I., ktorý po zániku habsburskej monarchie odišiel do exilu a zvolil si Madeiru. Keď tam v roku 1922 zomrel, mal len 34 rokov.
