V uplynulých pár desaťročiach bol očitým svedkom významných historických udalostí vo svete i vecí, ktoré by najradšej človek nevidel. Jan Šibík to zvečnil očami svojich objektívov, aby mohli vidieť ostatní. Pád komunizmu, masakry aj hladomor v Afrike, zemetrasenia v Ázii, vojny v Kosove či Iraku. Napätie, ktoré prežíva, ho vraj udržiava v bdelosti, aby nerezignoval.
Viac ako dvadsať rokov už pracujete pre týždenník Reflex. Nemali ste chuť sa pohnúť niekam inam?
Hoci je zložitá doba, tak mi to stále vychádza ako najlepší variant. Pred niekoľkými rokmi som dostal príležitosť pracovať pre agentúru Associated Press (AP), vtedy som vážne zvažoval prestup. Uvedomil som si ale, že mieru slobody, akú mám v Reflexe, nemôžu vyvážiť podmienky a peniaze, ktoré sú v agentúre. Nepodceňujem dôležitosť peňazí. Keď ich nemáte, tak nemôžete vycestovať, keď ich máte málo, tak si nemôžete prenajať auto so sprievodcom, a keď nemáte auto, tak sa na mnohé zaujímavé miesta nedostanete. Napriek tomu, že novinárska fotografia v Česku, napokon rovnako aj na Slovensku, to má teraz ťažké a bude to ešte horšie, nikdy som neoľutoval. Reflex je pre mňa stále najlepšou voľbou.