Bonmot o tom, že o peniaze ide až v prvom rade, sa na Slovensku napĺňa do bodky. Potomkovia po jednom z najbohatších mužov bývalého Československa Janovi Antonínovi Baťovi od štátu žiadajú náhradu za majetok. Podľa odhadu ide o vyše miliardu eur. To je oveľa viac, ako si našinec dokáže vôbec predstaviť.
Snahu Baťovej rodiny často vysvetľujú ako nenásytnosť. Ostré hodnotenie otupí informácia, že štát – vtedy československý – si majetok privlastnil koristníckym spôsobom. Po vojne v roku 1947 odsúdili Jána Antonína Baťu za údajnú kolaboráciu s nacistami na pätnásť rokov ťažkého väzenia a prepadnutie celého majetku v prospech štátu. O šesťdesiat rokov neskôr Mestský súd v Prahe tento rozsudok zrušil a nasledoval ho aj slovenský.
Takže všetko je jasné. Samozrejme, štátu sa to nepáči, najmä ak jeho predstavitelia sú iba potomkami povojnovej reprezentácie. Nepáči sa to ani občanom, lebo si nevedia predstaviť, že napríklad Bojnický zámok by sa vrátil do továrnikovej rodiny. Nepomáha ani sľubovaná univerzita.
