Smeje sa, keď mu hovoria majstre, neznáša literárny snobizmus a nebráni sa drsnostiam historickej reality. Hovorí o sebe, že je disciplinovaný, napriek tomu, že je ranný vták, kávu nepije a je spokojný, keď každý deň dopoludnia napíše svojich päť strán. Má ornamentálny autogram, nebojí sa zablatiť a so svojou štvorročnou dcérkou pozerá Hviezdne vojny. Obyčajne neobyčajný chalan z Banskej Štiavnice Juraj Červenák je najúspešnejší slovenský autor fantasy. Rád sa však pohráva so všetkými žánrami, ktoré sám číta, a najnovšie sa pustil do detektívok.
Ste skôr dobrodružný realista či romantický rojko?
Povedal by som, že je to presne prienik týchto dvoch polôh. Píšem romanticko-dobrodružné príbehy, je v nich istý podiel pátosu, ale zároveň sa snažím dať do nich viac realistickej drsnosti alebo zemitosti, aby ten fantasy pátos vyvažovala.
V jednom rozhovore ste povedali, že ľudia v dávnych dobách fantasy skutočne žili. Nezávidíte?
Asi celkom aj áno. Nemusíme ísť ani veľmi hlboko do minulosti, ešte na úsvite novoveku a osvietenstva ľudia žili v magickom svete a verili v nadprirodzené javy. A existuje záznam o Samovi Chalupkovi, vzdelancovi, kňazovi a spisovateľovi, že v 19. storočí uskutočnil exhumáciu pozostatkov mŕtveho, aby urobil protiupírske opatrenia. Takže ľudia kedysi naozaj žili vo fantazijnom svete. To ma fascinuje. Hovorím si niekedy, že môj žáner ani nie je čistá fantasy, skôr ponor do nejakého dobového nadprirodzena.
