Anthony de Mello bol indický kňaz, jezuita, psychoterapeut a spisovateľ. Bol známy tým, že písal knihy formou krátkych príbehov. Mnohé z nich sú humorne ladené, majú meditačný charakter, ktorý jednoznačne smeruje k zmyslu ľudského života. Veľa cestoval. Navštívil Španielsko a USA, kde neskôr študoval aj učil. Vo svojich knihách veľmi obratne spája myšlienky kresťanstva s východnou spiritualitou a s poznatkami zo psychológie. V roku 1998 boli však niektoré jeho názory odsúdené Kongregáciou pre náuku viery. Kardinál Joseph Ratzinger, ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI., vo svojom stanovisku napísal, že Mellov radikálny apofatizmus vedie k odmietnutiu skutočnosti, že Biblia obsahuje pravdivé tvrdenia o Bohu, a jeho stanoviská sú nezlučiteľné s katolíckou vierou a môžu jej spôsobiť ťažkú ujmu. Taká je aj jeho kniha o nástrahách a príležitostiach života, v ktorej sa práve cez krátke príbehy snaží vysvetliť, že ľudí obklopuje nie utrpenie, ale radosť, šťastie a láska. Lenže väčšina z ľudí o tom nemá ani poňatia. Večný život podľa neho je teraz, nie po smrti. Obklopuje každého, ale mnohí to nevnímajú. Takých ľudí prirovnáva k posádke člna, čo sa pri plavení okolo brazílskeho pobrežia stratila v hmle. Umierala od smädu, lebo netušila, že voda, po ktorej sa plaví, je sladká. Rieka sa totiž vlievala do mora s takou silou, že pokračovala ešte niekoľko kilometrov, takže pod nimi bola sladká riečna voda… Napriek tomu posádka hynula od smädu. Rovnako tak veľa ľudí nerozozná šance, ktoré im ponúka daná situácia. Autor ponúka čitateľovi kompas, vďaka ktorému sa ľahšie zorientuje. Chce to však pristupovať ku knihe bez predsudkom a dogmatizmu.
Nech už Vatikán posudzuje autora vrátane jeho knihy o nástrahách a príležitostiach života akokoľvek, príbehy a poučenia v nej obsiahnuté rozhodne stoja za prečítanie. Poučné čítanie popretkávané skúsenosťami generácií čitateľa možno v kritických situáciách presvedčí, že žiť sa oplatí, že na všetko existujú rôzne pohľady a je na každom, aby si vybral ten, s ktorým sa mu žije ľahšie.
