Koučka Lýdia Sirotová je aktívna žena, ktorá prekypuje nadšením. Aj keď momentálne plná zhonu z konferencie o šťastí v práci, ktorú organizuje. Mimo to je koučom, vedie Happy Company, prednáša predmet Šťastie v práci na Univerzite Komenského v Bratislave, robí riaditeľku firemnej kultúry (Chief Culture Officer) v personálno- poradenskej spoločnosti McROY Group, a tvrdí, že dokáže zmerať firemné šťastie - na základe prieskumu. A tiež pomôcť ho firmám a ľuďom vytvárať.
Aké sú výsledky vašich prieskumov firemného šťastia za Slovensko?
Máme prieskumy vo firmách, dokonca oceňujeme najlepšie z nich. Tá vzorka nie je ešte taká, aby sme sa mohli porovnať s inými krajinami. Ale myslím, že máme už také dáta, z ktorých vieme urobiť určité závery. Máme päť základných kritérií – zjednodušene: či si ľudia myslia, že robia to, čo vedia robiť najlepšie, či majú prostriedky na svoju prácu, či niekto aj registruje ich prínos – ocení ich, či sa firemné hodnoty stotožňujú s hodnotami ich zamestnancov, a čiľudia vo firme chcú a majú príležitosť učiť sa a inovovať. Keď sme prechádzali slovenské firmy, tak sme zistili, že najslabšie na tom je ocenenie. Ako môže firma chieť, aby zamestnanec dal do práce viac - svoju energiu, srdce, otvorenú myseľ, keď on od firmy dostane len ten plat? Správne ocenený človek v tom momente vyrastie a žije z toho ešte dlho. A stojí to nula peňazí, takže sa nedá vyhovárať, že to nie je tento rok v rozpočte. Ale malo by to byť autentické a ľudské. Ľudia robia totiž veľakrát najhoršie vtedy, keď robia len za peniaze. Celkovo, firmy, ktoré skórovali v našom prieskume najvyššie, boli buď menšie firmy s rodinnou atmosférou, alebo vedené ženami.
Do akej miery sa vedia tieto nehmatateľné faktory porovnať s peniazmi? Môžu vôbec suplovať to, že človek dostáva nižší plat ako na porovnateľnej pozícií v konkurenčnej firme?
Prirovnala by som to k jedlu. Potrebuješ sa najesť, naješ sa, ak máš ešte chuť, tak si dáš ešte trošku viacej, a hneď sa dostaví dobrý pocit. Ale keď si namiesto jedného jedla – napr. steaku, ich dáš desať, tak sa už pocit uspokojenia nezvyšuje. Tie peniaze sú základná vstupenka do hry. Firma musí ľuďom zaplatiť peniaze na úrovni trhu. Keď už to ide vyššie a vyššie, tak tá výška peňazí nemá vplyv na náš pocit šťastia, zmysluplnosti a angažovanosti. Preto paradoxne ľudia v chudobnejších krajinách majú tie indexy šťastia také vysoké.
