Koncom októbra, konkrétne posledný deň v mesiaci, sme oslávili Svetový deň sporenia. Teraz by mu asi viacerí prisúdili, že vznikol z potreby či princípu po krízovom roku 2008. Má však našťastie o niečo dlhšiu históriu a najmä – väčší zmysel.
VIEME SPORIŤ? Spomínaný medzinárodný „sviatok sporenia“ vzišiel z iniciatívy delegátov prvého medzinárodného kongresu sporiteľní. Bolo to takmer pred deväťdesiatimi rokmi – na stretnutí 27. októbra 1924 v Miláne. Tam bol pri tejto príležitosti založený aj Medzinárodný inštitút sporiteľní (World Savings Banks Institute, WSBI). S odstupom rokov, vojen a ďalších udalostí sa jeho sídlo presúvalo zo Ženevy cez Amsterdam až do Bruselu, kde je dodnes.
Čo však z princípu sporenia vôbec vyplýva? O Slovákoch sa hovorí, že sporiť vedia. Máme údajne istú potrebu vytvárať si rezervy, odkladať na horšie časy. Viaceré inštitúcie s týmito potrebami rátajú a tomu prispôsobujú aj svoje produkty. Aj preto úspory Slovákov končia najčastejšie v bankách. Viac ako polovicu všetkých svojich finančných prostriedkov majú našinci uloženú na účtoch či termínovaných vkladoch v bankách. Nižšie sumy, hoci nie zanedbateľné, majú obyvatelia investované aj v podielových a dôchodkových fondoch či v životnom poistení.