Na Slovensku hádam nie je kuchár, ktorý má väčšie skúsenosti zo špičkových zahraničných reštaurácií ako on. Zo Slovenska odišiel tesne po dvadsiatke, a to, že sa po rokoch vrátil, spôsobila viac-menej náhoda. Za to, že tu aj zostal, môže láska. Šéfkuchár Gabriel Kocák je presvedčený, že aj za normálne peniaze sa dá robiť naozaj dobrá gastronómia. A aj u nás.
Ako ste sa dostali k vareniu – je to nadanie či rodinná tradícia?
Nie som pôvodným povolaním kuchár, študoval som na poľnohospodárskej priemyslovke a vôbec ma to nebavilo. Ale k vareniu som mal vzťah. U nás doma v nedeľu už od šiestej rána vždy bublala na sporáku polievka a jedlo bolo rodinným sviatkom. Takže tá hybná páka bola v rodine, najmä otec bol majster kuchyne.
