Výtvarník Jozef Bajus hovorí, čo preňho znamenajú štyri malé kresby, ktoré sa odlišujú od vystavovaných diel, a odrazu mu vyhŕknu slzy. Na jednej je jeho mama. Po páde komunistického režimu sa pri štyroch červených smrekoch a kríži stretla so svojím bratom, ktorý sa prišiel pozrieť domov z Pensylvánie. Tam, kde bola kedysi dedinka Blažov a jej cintorín.
Spolu hľadali hrob ich mamy, aby mohli zasadiť kvety, ale nenašli. Blažov v okrese Kežmarok už nejestvuje. V roku 1953 ho spolu s ďalšími rusínskymi dedinkami zabrala armáda, ľudí vysťahovala a vytvorila povestný vojenský obvod a cvičisko Javorina. Jozef Bajus bol mlčanlivým svedkom spomienok mamy i strýka a čo zažil, rýchle naskicoval na štyri papiere.
Váše aktívne predplatné umožňuje prístup k zamknutému obsahu iba obmedzenému počtu prehliadačov.
Aby ste mohli pokračovať v čítaní článku na tomto zariadení/prehliadači, upravte si, prosím, zoznam zaregistrovaných zariadení v nastaveniach vášho profilu.
