Bol raz jeden záhradník. Mal kamaráta, nadšeného a úspešného obchodníka. Zvykli si počas chladných jesenných dní sedieť spolu na čaji a rozprávať sa voľne o témach, ktoré prišli. Obchodník mal obyčajne mnoho rôznych tém, pretože veľa cestoval a tak mal aj veľa zážitkov. Záhradník zvyčajne hovoril len o záhrade, oblohe a pôde, pretože väčšinu času trávil vo svojej záhradke. Často sa obchodníkovi zveroval s tým, že chce vysadiť jednu unikátnu rastlinu, ktorá rodí veľmi, naozaj veľmi lahodné ovocie. Obchodník mu vždy vravel: „Tak to teda urob! Kedy, ak nie teraz?! Vysaď rastlinu, keď máš chuť, nerozprávaj len o tom!“ Záhradník krútil hlavou. „Ešte nie je čas. Túto rastlinu musím vysadiť, len keď je krásne teplé počasie a keď je predpoklad, že budú pekné aj ďalšie dni,“ odpovedal.
„Výhovorky!“ reagoval obchodník, ktorý sa pohyboval v úplne odlišnom prostredí. „Všetko sú to, priateľu, výhovorky. Toľko už o tej rastline rozprávaš. Keby si ju vysadil, mal by si prvé plody, ktoré by si už predal, a mohol by si teraz sadiť ďalšie. Si neefektívny, odkladáš veci, bojíš sa rozhýbať.“
Záhradník bol smutný, že ho priateľ nechápe: „Ale naozaj ešte nie je vhodný čas.“
