Svoje má na tom genetika, ale predovšetkým môže za moje poslanie na zemi, vychýrená krčma mojej babky na Kysuciach. Už v tých časoch sa o jej pohostinnosti, milom úsmeve rozprávalo široko, ďaleko. Každého kto prekročil prah jej podniku vítala s úctou. Pozdrav a milé slovo boli samozrejmosťou. A práve to, čo som na tom mieste aspoň na chvíľu mohla vnímať svojimi detskými myšlienkami, mi zostalo hlboko zakorenené.
Žili sme u nej doma. Ja a moji rodičia. Pričom sme veľmi svedomito museli dodržiavať babkino úslovie, pre spokojnosť hosťa treba spraviť vždy všetko.
Po nejakom čase sme sa odsťahovali do okresného mesta. Čakala ma stredná škola. Napriek šepkaniu môjho vnútorného hlasu, som sa rozhodla pre gymnaziálne štúdium v triede s chemickým zameraním. A hoci som zistila, že to nie je to pravé orechové, moja túžba bola jasná až vo štvrtom ročníku. Vtedy som si totiž uvedomila, že o mojej profesionálnej dráhe rozhodol práve genius loci v babkinej krčme .