Moja kariéra sa začala v siedmich rokoch keď som spolužiačke predala orech vtedy za 10 Sk, ktorý bol spadnutý pod stromom pred našou školou. Tých orechov tam bolo viac ako 20, avšak ja som jej vysvetlila, že ten môj je originálny a ten najlepší. Spolužiačka pristúpila na obchod (aj keď vtedy som si ešte neuvedomila, že je to obchod) a kúpila ho odo mňa. Keď som sa neskôr s tým priznala rodičom boli veľmi nahnevaní, ale zároveň prekvapení mojím prvým obchodom. Samozrejme, nakoniec rodičia išli vrátiť spomenutých 10 Sk rodičom mojej spolužiačky.
Ďalej moja „kariéra“ pokračovala na základnej škole. V štrnástich rokoch som vyskúšala svoju prvú brigádu - roznos letákov. Vždy som chcela byť samostatná. Po mesiaci rozdávania letákov prišla odmena. Tešila som sa, že si kúpim za zarobené peniažky nové nohavice na jarmoku. Nedá sa zabudnúť na skvelý pocit z radosti kúpy nových nohavíc za vlastne zarobené peniažky. Vybrala som si tie pravé, pri ktorých som cenu samozrejme zjednala s obchodníkom. Keď som sa chystala zaplatiť všimla som si, že kabelku som mala z druhej strany úplne prerezanú a chýbala mi v nej peňaženka (v nej boli samozrejme všetky doklady s peniazmi a mobilný telefón). Vreckoví zlodeji ma vo veľkom dave na jarmoku okradli. Moju prvú výplatu, moje prvé zarobené peniaze. Strašne mi to prišlo ľúto a nespravodlivé. Možno mi neuveríte, ale aj napriek tomu som veľmi vďačná zlodejovi mojej peňaženky. Vďaka nemu som si uvedomila, že peniaze sú len niečo materiálne a že tak, ako ich získame vieme o ne veľmi rýchlo prísť. Začala som mať iný pohľad na svet. V ďalších pracovných skúsenostiach som sa nepozerala na zárobok, ale na to, akú skúsenosť môžem získať vďaka danej práci. Vyskúšala som množstvo študentských brigád. Množstvo, pretože som si vyberala tie, z ktorých som mohla získať najväčšiu skúsenosť. Spomeniem moje srdcovky. Brigádovala som pre rôzne spoločnosti ako osemnásťročná, na projekte typu „door to door“. Čiže sme predávali po domoch rôzne produkty a služby. Vtedajší spolužiaci sa mi vysmievali, že chodím otravovať ľudí po bytoch. No ja som to vnímala tak, že sa so mňa stáva pravý obchodník. Myslím, že v tom veku som lepšiu obchodnícku skúsenosť ani nemohla mať. Čím viac som počula slovíčko „nie“, tým viac ma to motivovalo ísť ďalej a oslovovať viac a viac ľudí, pretože som čakala na to vytúžené „áno“. Tak sa aj stalo, a zo mňa sa naozaj stal obchodník. Asi po 2 rokoch som si uvedomila, že už všetky skúsenosti, ktoré som mohla načerpať z tejto prace (či už na školeniach alebo v priamom predaji) som vyčerpala. Tak som si začala hľadať iný typ práce. Dostala som sa k brigáde ako hosteska. Pohovoru som sa dosť obávala, keďže som vedela, že si určite zakladajú na „modelkovskej“ postave, ktorú som ja práve nemala. No nakoniec som ich predsa len “ukecala“. To, čo mi možno z ich pohľadu chýbalo, dokážem kompenzovať skvelými komunikačnými a obchodníckymi zručnosťami. A tak sa zo mňa stala hosteska. Je mi aj teraz do smiechu, keď si predstavím ako som vyzerala na promo akciách. Keďže veci posielali pre štíhle dievčatá. A ja som bola od nich tak o dve konfekčné veľkosti obdarená viac. No zákazníkov som presviedčala, že tie nohavice naozaj majú byť rozopnuté a gombík je len na okrasu.Neskôr som už vykonávala manažérsku činnosť a samotné promo akcie organizovala.
