K svetu kozmetiky som mala blízko odmalička. Fascinovali ma fľaštičky a krabičky v maminej poličke v kúpeľni, ceruzky na oči, modré očné tiene v umelom puzdierku... Na očiach 5 ročného dievčatka vyzerali skutočne fenomenálne :-)
Riadenie kozmetické salónu je pre mňa splnením sna. Cesta k nemu nebola taká jednoznačná. Kedysi som bola totiž presvedčená, že by som mala robiť v živote to, čo sa odo mňa očakáva. A tak snažiac sa o to, byť vážená v spoločnosti, v rodine, medzi kamarátmi, som sa usilovala o to byť najlepšia v škole. Jednotkári mali predsa punc výnimočnosti. Čo na tom, že to bolo z predmetov, ktoré ma vrcholne nebavili. Matematika bola pre mňa vždy strašiakom. Na druhej strane, hoci som milovala biológiu a chémiu, z obáv, že by som nezvládla vysokoškolské nároky na ne, neodvážila som sa prihlásiť na medicínu. Povedala som si, že keď chcem pomáhať ľuďom a byť pre nich "bútľavou vŕbou", dám sa na štúdium teológie a budem farárkou. A hlavne, budem "dosť vážená" v spoločnosti a ľudia ma budú počúvať. Dnes sa nad tým už len pousmejem. Ešte počas štúdia na univerzite som pracovala v americkej počítačovej firme, kde som sa naučila zákazníckemu servisu a teamovej práci.
