Väčšina ľudí, ktorých som kedysi poznala nebola so svojou prácou vôbec spokojná. A už vôbec sa nedalo povedať, že by sa do práce každé ráno tešili. U mňa to bolo presne naopak. Som praktik a teóriu moc nemusím. Do práce som každé ráno vstávala o 5:30 s nadšením a zápalom. V rannom autobuse som bola tŕňom v oku tým, ktorí boli prebudení len tak na pol oka. Práca ma naozaj bavila. Nasávala som všetky možné informácie ako špongia.
S odstupom času som vďačná, že som si prešla všetko od základov. V troch veľkých medzinárodných firmách som si vyskúšala prácu na rôznych oddeleniach a veľmi veľa som sa naučila od svojich kolegov. Za to im patrí veľké ďakujem. Vďaka skúsenostiam som pomaly začala zisťovať, aká práca by ma bavila a napĺňala. A ujasnila som si hlavne to, že nechcem patriť k veľkej skupine ľudí, ktorí svoju prácu nemajú radi či neznášajú. Veď v práci denne trávime všetci tak veľa času. No a čo potom tie výsledky? Keď robíme niečo, čo nás baví, robí nám to radosť, už to nie je naša práca ale hobby. A to, čo po nás zostáva, má úplne inú hodnotu.